Symboly obce

Erb, zástava

Od svojho vzniku bola obec v područí Oravského panstva, najmä rodu Thurzovcov. Vznikla síce na valašskom práve, no jej obyvatelia mali i značné vojenské zásluhy. Obec sa veľmi rýchlo vzmáhala, napr. v roku 1624 už mala 230 obyvateľov. Predpokladá sa, že už v tomto období bola v obci plne organizovaná obecná správa s vlastným platidlom. V Oravskom múzeu je zachovaná obecná pečať pochádzajúca z druhej polovice 19. storočia, ktorej odtlačok je použitý na zachovaných obecných dokumentoch z roku 1867 a 1873.

Symbolom Podbiela sú oproti sebe stojace levy, medzi nimi je kolmo postavená šabľa a nad ňou sa vznáša listová koruna. Predpokladá sa, že tento znak dostali miestni obyvatelia za vojenské zásluhy a túto pečať používala obec do prvej svetovej vojny. Je isté, že obyvatelia Podbiela sa od vzniku obce zúčastňovali v početných bojoch a že v nejednomz nich sa aj vyznamenali. Obecný symbol však určite nebol odmenou za niektorú z úspešných vojenských akcií. Obsah obecného znaku veľmi pripomína rodový erb. V podbieli dlhé stáročia uplatňovali zemepanské práva Thurzovci a hlavnou figúrou thurzovského erbu je práve lev. Preto je viac než pravdepodobné, že symbol Podbiela korení v rodovom erbe Thurzovcov.

Objavené hradisko na vrchu Biely a početné archeologické nálezy od doby halštattskej svedčia o veľmi rannom osídlení chotára. Život na území dnešného Podbiela bol však na dlhú dobu prerušený a počiatky obce ostávajú neustále dosť zahmlené.

Podbiel bol však jednoznačne založený počas valaskej kolonizácie v rokoch 1550 -1552. Zakladacia listina a všetky obecné písomnosti zo 16. storočia zhoreli s domom richtára v roku 1624. Preto o založení Podbiela usudzujeme z iných zachovaných dokumentov. V daňovom sú- pise Oravského panstva ako najstaršom dostupnom dokumente tohoto druhu sa prvýkrát uvádza dedina "Podbella domini Thurzonis" (Podbiel pána Thurzu) v roku 1564, kedy žiadajú oravskí valasi a medzi nimi aj valasi z Podbiela, kráľa Ferdinanda I. o oslobodenie od platenia daní. Poddaní mali platiť portálnu daň z jednej celej usadlosti a polovice druhej, ktoré už boli natoľko vybudované, že boli súce na zdanenie. Zároveň tak uplynula lehota, ktorú kolonisti dostávali pri osídľovaní na 12-14 rokov, čo bolo obdobie úľavy z platenia tejto dane, určené na vybudovanie sídla a dopestovanie plodín. Vzhľadom na možnosť existencie lehoty 14 rokov je možné datovať vznik obce do roku 1550.