Z histórie kresťanstva

Biblický citát:

Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?

/ Mk 2,16 /

Ježiš dáva počas celého života každému človeku možnosť, aby prišiel k nemu. Prísť k nemu znamená, že aj neveriaci aj človek, ktorý vykonal v svojom živote mnoho zla a blúdil v temnotách, má počas svojho života možnosť odčiniť zlo a začať žiť život podľa Božích prikázaní.

Zdá sa Vám, že náš pokus o objasnenie dejín kresťanstva hlboko do minulosti v tak malej dedinke ako je Podbiel nestojí na pravde, že mi chýba pokora ku historickým faktom? No, pri prvom pohľade sa to tak javí. Ale na druhej strane dejiny Podbiela sa naozaj nezačali písať až v dobe prvej dochovanej písomnej zmienky v roku 1550, či 1552. A veru aj s popisom tejto doby máme problém, bo písomných dokumentov je pramálo... Faktom, doloženým archeologickým výskumom zostáva, že Podbiel bol osídlený už v dobe kamennej a na rozhraní letopočtu, tu už cca 300 rokov pred Kristom našu Bielu skalu osídlili Kotíni. A to ešte nebol vykonaný archeologický výskum Červenej skaly a aj iných lokalít... Bola to časť keltských kmeňov, ktorí osídlili Oravu aj Liptov...

A Kotíni tu žili aj začiatkom nášho letopočtu. Dnes už nikto presne nevie, kedy, ako dobyvatelia týchto území odtiahli.

/Veď faktom zostáva a historická veda to aj tvrdí, že tu prišli a vieme aj odkiaľ. A ako dominantné obyvateľstvo tej doby zanechali tu po sebe nezmazateľné stopy. Teda pred nimi tu niekto tiež už žil. Veď tu existovala stará kupecká cesta. /

Bolo to po boji? A s kým? Či tieto kraje opustila len časť z nich a ostatní postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom a prijali tiež kresťanstvo? Alebo ešte veľa storočí tu prežívali rôzne pohanské náboženstvá a kresťanstvo si len postupne získavalo čoraz viac obyvateľov všetkých národností, či kultúr? Aby sme našli východisko z tej doby, treba povedať: Toto nie je odborná vedecká práca. Máme snahu bádať, tak na vlastnú päsť dejinami a klásť si nezodpovedané otázky. Pritom ale do protikladu postaviť historické fakty tej, ktorej doby. Treba pochopiť významné udalosti, ktoré sú historicky doložené a stavať naše úvahy na nich. Ide o:

V ktorom asi čase kresťanstvo po prvý krát mohlo prísť do nášho priestoru na Orave, Podbiela?
Pochopiť a analyzovať vtedajší vývoj v kresťanstve, čo neskôr vyústilo po rozdelení Rímskej ríše na dve časti. Východorímska ríša s centrom v Carihrade – Byzancia aj s jej centrom kresťanstva poznačenej gréckou kultúrou, ale svojho času aj silným slovanským vplyvom, na strane jednej. Na strane druhej Západorímska ríša s centrom v Ríme a s pápežom na jej čele samozrejme po jej zániku v štvrtom storočí....
Sťahovanie národov v piatom až šiestom storočí. Oficiálna historická veda, reprezentovaná historickým vývojom postojov germánskych, neskôr aj maďarských, kladie za fakt, že Slovania všetkých vetiev do priestoru Európy prišli nevedno odkiaľ práve v tejto dobe. Táto ,, oficiálna ,, veda ale nedokázala dodnes vysvetliť, odkiaľ sa Slovania v tomto priestore vzali. Existujú len teórie... Na druhej strane s úplnou istotou táto oficiálna veda tvrdí, že Slovania tu predtým neboli... Historici, tvrdiaci , že Slovania tento priestor obývali ako pôvodné obyvateľstvo kontinuálne, sú vyhlasovaní za šarlatánov...
Vznik schizmy. Schizma je cirkevný rozkol, rozdelenie cirkvi na základe rôznych názorov na tie isté veci. Schizma medzi východnou a západnou cirkvou vznikla v roku 1054.
Schizmou v kresťanstve / v západnej časti / je aj neskoršie protestantské hnutie.

Tak poďme uvažovať, nie dokazovať podľa načrtnutej schémy.

Nakoniec, Rímska ríša nesiahala vždy len po Dunaj. Veď poznáme zápis na skale o rímskych légiách v Trenčíne. To môže podporovať teóriu, že najneskôr v čase vytesania tohto zápisu a bolo to v roku 178 až 179, kresťanstvo prišlo aj k nám. Ale spájať príchod kresťanstva s príchodom len rímskych légií je nezmysel. Osada Laugaricio je síce jedným z najsevernejších miest nad Dunajom, ktorá je historicky doložená zachovalým vytesaným nápisom na skale a svedčí o prítomnosti rímskych légií, no nemožno tvrdiť, že jediným prienikom nad Dunaj. Dokumentuje výpady Rimanov proti vtedajším Germánom, ale aj iným kmeňom, ktoré v tomto priestore vtedy žili. Určite, podľa historických záznamov aj archeologických nálezov Germáni v tej dobe mohli byť dominantní, ale určite tam neboli jediní... Neobstojí oficiálne tvrdenie, že mimo Germánov, ktorí tu boli len prechodne, / ako nakoniec aj Kelti /, tu nežilo iné, napríklad stále to isté obyvateľstvo, napríklad, Slovania...

Rímska ríša mala na svojej severnej hranici barbarov, ako všetkých svojich susedov oni nazývali, ktorí pozostávali nie len z Germánov, ale aj iných národov, ktorým dávali ich kronikári rôzne mená a nie je vôbec isté, že medzi nimi neboli práve Slovania. A kto to teda bol? Na základe čoho tak jednoznačne, tzv. renomovaní historici tvrdia, že to v žiadnom prípade neboli aj Slovanské kmene? Naopak, s Germánmi bežne mohli za žold bojovať, možno pod ich velením, možno súbežne, práve aj početní Slovania... Ale aj naopak to určite tiež fungovalo... A všimnime si nám známu starú kupeckú trasu od Baltického mora smerom dole na juh až k nášmu Devínu pri Bratislave. Tam sa trasa rozdelila na juh, na Balkán, ku Stredozemnému moru a na západ, do vtedajšej západnej Európy, do Franskej ríše. Je správne preto predpokladať, že prvý prienik kresťanstva do priestoru Oravy a aj Podbiela kopíroval túto trasu a bleskovo sa po nej šírilo. Nedá sa vylúčiť, že sa tak nestalo hneď v prvom storočí. Dá sa ale predpokladať, že kresťanstvo sa nestalo ihneď dominantným, či jediným náboženstvom. Pôvodné náboženstvá pretrvávali medzi vtedajším obyvateľstvom ešte mnoho storočí. Veď knieža Svätopluk najprv prijal svätého Cyrila a Metoda v roku 863 s ich učením , v našom jazyku. A dôležité bolo, že byzantskí bratia mali oficiálnu biskupskú hodnosť priamo od pápeža. V tom čase, v deviatom storočí naši predkovia už kresťanstvo vyznávali. Nikto naozaj nemá dôkaz, kto prvý kristianizoval Slovanov, či našich praotcov, Slovienov. Za oficiálne náboženstvo teda prijali to z Byzancie, pretože im bolo oznamované v ich reči. Pod tlakom Frankov ale Svätopluk nakoniec dal sv. Metoda aj s jeho žiakmi z ríše vyhnať zrušil nimi zavedené školstvo a priklonil sa dokonca znova aj ku pohanstvu.

Tu treba snáď spomenúť, že sa reálne dá predpokladať, že v tom čase na Slovensku v tej staroslovienskej ríši vtedy existovali tri tábory so svojou mocou. Všetky združovali jednotlivé náboženstvá. Prvý tábor to boli ešte tí, čo stále neprijali kresťanstvo a vyznávali pohanstvo, alebo lepšie, staré náboženstvo Slovanov. Určite aj oni boli reprezentovaní svojou nazvime ich šľachtou, kńazmi aj vojskom. Druhá skupina museli byť tí, čo prijali kresťanstvo východného rítu z Byzancie a bolo šírené v našej reči. To predpokladám , bolo kresťanstvo vačšinovej skupiny vtedajšej ríše. Posledná časť ríše, tá zrejme najmenšia, čo do počtu, bola reprezentovaná kresťanstvom západného rítu, ktoré presadzovali Frankovia a bolo šírené v reči Frankov, ktorej naši predkovia nerozumeli. Takto je možné aj vysloviť názor, že po vyhnatí Metodových žiakov z Veľkej Moravy sa aj za asistencie Svatopluka časť obyvateľov znova verejne hlásila k pohanstvu, či vlastne k pôvodnému náboženstvu, ktoré ešte dlho pretrvalo. Práve vtedy došlo ku zneucteniu Devína aj podhradia, no šlo vlastne o znovuzavedenie pôvodného náboženstva, bo si to vynútili politické okolnosti tej doby. To bola vec nielen viery ale vec sily a to vojenskej sily samozrejme, ktorú mohol využiť aj pomýlený Svatopluk po vyhnaní Gorazdovej skupiny a moc skupiny reprezentovanej pohanstvom, mu padla dočasne vhod. Možno.

No už pred Frankami vo Veľkomoravskej ríši sa kresťanstvo šírilo aj prostredníctvom íroškotskych mníchov napríklad. A kto kedy dokázal, že starí Slovania nemali svojich vyškolených kňazov a práve oni to boli, čo kresťanstvo ďalej odovzdali napríklad aj starým Frankom? Silná káva? Prečo nie? Naznačené udalosti vypovedajú o tom, že kresťanstvo východného rítu, aj s kresťanstvom západného rítu v období Veľkomoravskej ríše existovalo súbežne s ešte pretrvávajúcim pohanstvom. A to smerom do histórie aj ku novším časom, vlastne do dnešných dní, čomu sme svedkami aj my sami.

Pretrvávaniu pohanstva určite napomohlo aj to, že došlo k prvému vážnemu rozkolu kresťanstva, ku Schizme v roku 1054 . Tento fakt veľmi výrazne už ovplyvnil aj naše staroslovenské dejiny. Je zrejmé, že pôvodné slovanské obyvateľstvo výrazne zasiahlo predovšetkým pôsobenie sv. Cyrila a Metoda. Veď v tom čase naši predkovia od pápeža získali oficiálne schválenie nášho jazyka ako štvrtej liturgickej reči celej Európy. To určite nebolo dané bezvýznamnému etniku, ale starej a na kultúru bohatej spoločnosti, silnej aj vojensky a štátne... Určite nebolo jednoduché, dá sa povedať po zrade vlastných slovanských záujmov Svätoplukom a následného vyhnania sv. Metoda aj s jeho žiakmi, zmeniť veriacich z večera do rána, bo západorímske kresťanstvo pod vedením Frankov prinieslo znova cudzí jazyk našim predkom aj cudzí ekonomický a politický záujem, ktorému sa určite dlho bránili. A začal cudzí výklad našich dejín...

Podľa oficiálnej historickej vedy významné obdobie našich predkov v deviatom storočí s existenciou štátneho útvaru, tento trval len veľmi krátku dobu. Ako rýchlo Veľká Morava vznikla, tak rýchlo vraj aj zanikla. Akoby šlo o bezvýznamnú udalosť. Skúsenosti z histórie ale hovoria o opaku. Veľké a silné ríše vznikali a formovali sa dlhé časové obdobie. Taktiež nezanikali po nejakej prehratej bitke, ako sa nás snažia presvedčiť. Slovanský ráz tejto ríše naďalej pretrvával aj v Uhorsku . Veď ani na tie doby impozantná skalná murovaná pevnosť Devín nebola postavená Germánmi, ale starými Slovanmi, konkrétne Slovienmi a určite nie ako prvostavba na tom mieste, kde jeho zbytky stoja dodnes. A čo najstaršie kamenné kostoly na terajšom Slovensku, konkrétne na Devíne, Nitre , či Kopčanoch? A čo Pribinove kostoly v okolí Balatonu? Naše tvrdenie výrazne podporuje najnovší archeologický objav v Bojnej, severne nad Nitrou. Nájdené zvony sú európskym unikátom. Unikátom je aj zlatá plaketa kresťanského oltára, datovaná zatiaľ okolo 100 rokov pred príchodom sv. Cyrila a Metoda. To nevyvrátiteľne potvrdzuje , že sv. Cyril a Metod k nám prišli ako už ku vyspelej, kresťanskej civilizácii a následná pápežská bula už len dala punc tejto výnimočnej skutočnosti ako vyspelej kresťanskej mocnosti v našom priestore. Druhým faktom zostáva, že mocný tlak na nasledujúceho pápeža zo strany Frankov nám spôsobil, že táto pápežská výsada bola pre našich predkov nenávratne zrušená... Tým, že sa Svätopluk priklonil ku moci cudzích Frankov, síce spôsobil, že sme sa stali súčasťou západorímskej kresťanskej vetvy a západnej civilizácie, ale skoro na tisíc rokov sme stratili možnosť svojho rozvoja kultúry, národného povedomia a svojbytnosti. Tak si povedzme, bola to výhra alebo prehra? A tí, čo nás dodnes presviedčajú, že to bola výhra, tak pozrime sa pravde rovno do očí. Odpovedzme si na otázku, čo sa teda zmenilo na pohľade Germánov na slovenské etnikum po celej tej dobe? A to už nehovorím o útlaku zo strany Maďarov, ktorí v Uhorsku postupne získali nad Slovanmi navrch... Naše cirkevné dejiny tieto skutočnosti výrazne ovplyvňovali mnoho stáročí potom, ako sme sa stali aj súčasťou Uhorska, kde sa postupne dominantnou vrstvou stávali Nemci s Maďarmi, namiesto väčšinového, slovenského obyvateľstva.

Bez následkov na naše, slovenské dejiny nezostali ani udalosti v blízkych Čechách s ich husitským hnutím a výrazným protirečením ku kresťanstvu, čo sa stalo po roku 1428 až 1433 a ďalej... Zbytky Husitov sa presídlili na Slovensko ako Bratríci, po porážke pri Lipanoch 30.5.1434. Plienili slovenské mestá predovšetkým horného Uhorska, rozumej Slovenska a kláštory a všetko, čo im prišlo pod ruky. Veď kultúra bola sústredená práve tu. Zničili navždy cenné dokumenty, ktoré poukazovali na našu bohatú históriu... Spôsobili Slovensku nedozerné škody. Bratríkom sa ale darilo získať na svoju stranu vtedajších poddaných, našich predkov z dôvodu, že vrchnosť bola väčšinou maďarská a útlak neznesiteľný... Po obsadení slovenských miest Bratríci tiež vyhnali Maďarov, či Nemcov a do vedenia nasadili Slovákov, čím si získavali sympatie vačšinového obyvateľstva. Posledné bratrícke vojská prehrali svoju bitku v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Pôsobenie Bratríkov na Slovensku znova nakoniec len skomplikovalo život našich predkov, ktorí sa potom dostali do ešte tvrdšej poroby. Výrazne tiež oslabilo vplyv rímskokatolíckej cirkvi so všetkými dôsledkami.

Treba sa vrátiť aj ku následnej schizme a tou bolo vystúpenie nemeckého mnícha Martina Luthera, ktorý proti rímskokatolíckej cirkvi vystúpil v roku 1517 v terajšom Nemecku, vo Vitenbergu, čo výrazne poznamenalo aj cirkevný život na Slovensku, aj na Orave, teda aj v Podbieli. Oravskí zemepáni, rod Thurzovcov totiž stál na strane reformácie. Tak asi od roku 1558 Thurzovci začali katolícke farnosti na Orave obsadzovať evanjelickými farármi aj s použitím sily. Platil zákon, aký mocipán s jeho vierou, takí museli byť aj poddaní. Thurzovci posielali mladých adeptov na kňazov študovať do Vitenbergu. Ľud tu na Orave, podľa dochovaných dokumentov neprijal prestup na inú vieru bez odporu, zvlášť na severe Oravy v okolí Čimhovej. Tam aj cez obrovský tlak popri reformátoroch stále zostávali katolíkmi , síce nie všetci, ale vydržali mnohí. Až v polovici 17. storočia došlo na Orave a aj v Podbieli k protireformácii a k návratu ku katolicizmu. Pod ochranou kráľa Ferdinanda III. vtedy, v roku 1645, na Oravu prišiel všetkými plnými mocami poverený misionár, mních, rodák z Ratulova, ján Scechowicz, farár všetkých katolíkov na Orave. Prvé útočište našiel v Čimhovej, na majetku katolíckeho rodu Platthých. Odtiaľ vysielal svojich pomocníkov do pôvodných katolíckych farností na Orave, predovšetkým poľských mníchov. Protireformácia dosiahla úspech ale len po Oravský Podzámok. Dolná Orava zostala aj potom väčšinou evanjelická... Tento proces sa určite dotkol aj Podbiela, ktorý sa vrátil ku katolíckej viere tiež pod vplyvom poľských kňazov. V ktorom roku sa toto v Podbieli odohralo, sa mi ale doteraz nepodarilo zistiť. Traduje sa, že z doby, kedy v Podbieli museli obyvatelia prestúpiť na evanjelickú vieru, musel každý dom v štíte byť označený kalichom, čo sa dodnes zachovalo. A bolo by sa treba k tejto nepokojnej a rozvrátenej dobe vrátiť aj s poukázaním na rozmôhnuté zbojníctvo v tých časoch. Veď oravský zbojník ,Matej Klinovský z Rabčíc, / asi syn richtára /, ozbíjal aj so svojimi druhmi aj poľského kráľa Jána Kazimíra s pápežským legátom Petrom Vidonim, v roku 1655, tesne pred Vianocami v okolí Rabčíc, ktorí utekali pred Švédmi. A. Kavuljak to opísal vo svojej práci Hrad Orava. Zbojník Klinovský sa tiež angažoval na strane reformácie. Mal zrejme aj podporu vtedajšieho zemepána Oravy, Štefana Thokolyho... Veď ozbíjané klenoty poľského kráľa skončili dobrovoľne od Klinovského na Oravskom hrade. Po potlačení protihabsburského povstania sa dostali do Viedne. Po uväznení Klinovského richtárom Trstenej, Jurajom Trstenským, sa u neho našlo okolo troch vozov katolíckych kníh... Nebol ale odsúdený, bo hrad ho stále kryl. Nuž, také to boli doby. Nedá sa veru vylúčiť, že tieto udalosti Podbiel obišli... Popísať tieto doby si vyžaduje hlboké štúdium dokumentov s následným vystavením jej vysvedčenia. Verím, že niekto, z terajších mladých v Podbieli, sa k tejto téme raz ešte vráti...

No akoby toho ešte nebolo pre našich predkov dosť, došlo po vyrovnaní medzi Viedňou a Uhorskom z roku 1848 k nebývalému maďarskému útlaku proti všetkému slovenskému. To spôsobilo obrovskú vysťahovaleckú vlnu, kedy Slováci ako jediné riešenie videli útek zo svojej pravlasti do sveta, ktorý ako cudzí im poskytol ochranné krídla. Hovorilo sa o vysťahovaní okolo troch miliónov Slovákov z nenávideného maďarského Uhorska. Za zaujímavé možno považovať, že cez všetok ten strašný útlak, Slováci, Oravci aj Podbieľani, zostali vo väčšine pevní vo viere v Boha...

Orava bola v Uhorsku najskôr pod správou nitrianskeho biskupstva, neskôr bola včlenená pod ostrihomské arcibiskupstvo. Prvé fary boli založené začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1334 a hovorí o fare na Oravskom hrade. V roku 1397 sa už spomína celkom päť fár a to vo Veličnej, Kubíne, Sedliackej Dubovej, Tvrdošíne a Trstenej. Tento údaj ale treba brať s rezervou, veď napríklad sa tam nespomína jedna z prvých fár na Orave a to už citovaná fara na Oravskom hrade z roku 1334, taktiež uvedený dátum z roku 1397 nedokumentuje, že šlo o založenie týchto fár v tomto roku. Tieto fary, ale aj celá rada druhých, zrejme existovali pred týmito rokmi, len k tomu nie je zachovaný písomný dokument. Spomeniem napr. dochované dokumenty o Veličnej, ako prvého novodobého centra Oravy po vzniku Uhorska. Veličná bola vzhľadom na svoju polohu osídlená už v praveku. Prvý, doteraz dochovaný doklad o Veličnej je z roku 1272, ktorou panovník Ladislav udelil Hocimerovi zem, zvanú Revišné. V listine z roku 1370 sa Veličná už spomína ako župa, či stolica, so sídlom priamo vo Veličnej. Rímsko-katolícka farnosť vznikla v roku 1351 a slúžila všetkým obciam od Kraľovian až po Oravský Podzámok. Dá sa teda predpokladať, že pred rokom 1550, obyvateľstvo v terajšej lokalite Podbiel patrili pod správu farnosti Oravského Podzámku, či Tvrdošína. A čo staré, možno už kultové miesto v Podbieli a to okolie terajšieho Stávku? A ako asi vyzeralo osídlenie u nás, čo dnes nazývame Podbiel?

Poďme si znova predstavovať ako to byť mohlo a stavajme na aspoň nejakých faktoch. Ak existovala kupecká trasa už pred Kristom, tak s určitosťou vieme predpokladať, že táto trasa bola chránená vojskom, aby karavány svoj tovar doviezli v poriadku cez celú trasu a teda aj cez terajší Podbiel. Kontrolný, pozorovací bod tejto strážnej služby musel byť na Bielej skale a následný bod bola Ostražica nad Nižnou. Teda vojsko, posádka. A kde bolo vojsko, tam museli byť príbytky vojska a tie boli obyčajne v pevnosti. Takže pevnosť a vojsko máme. Ale vojakov niekto musel živiť. To boli rybári, tí zrejme mali svoje sídla pod Bielou skalou pri rieke Orava ale aj okolo Studenej. Museli byť aj lovci, poľovníci a tí mohli bývať pri rybároch, alebo bývali roztrúsene. Potom to boli pastieri dobytka, ktorí potrebovali pramene čistej vody a krmivo pre zvieratá , ktoré títo osadníci dopestovali v okolí terajšieho Podbiela. A dá sa predpokladať, že k týmto skupinám logicky náležali remeselníci. Takže mnoho faktorov pôsobilo na to, kde, v ktorých miestach vtedajší obyvatelia mali svoje sídla. Orava sa aj vtedy určite vylievala, zvlášť na jar z koryta, preto sa dá očakávať, že trvalejšie miesta osídlenia tu v Podbieli mohli byť na vršku, blízko vody , ale nie ďaleko od ochrany, od posádky a tá bola na Bielej skale, v niektoré obdobia aj v okolí Červenej skaly. Možno nad terajším pivovarom , kde je pitná voda v prameni aj blízka Studená. Možno na Vrchu, v okolí terajšieho Stávku, kde bolo asi hlavné kultové miesto aj po príchode kresťanstva. Možno tu stál najprv kríž, kde sa kresťanstvo v Podbieli začalo medzi ľuďmi šíriť. Možno tu stála prvá kaplnka, či kostolík... Veď starí Podbieľani doteraz veria že voda vyvierajúca zo stávku je liečivá. A Stávok zasvätili Panne Márii. A nesmieme zabudnúť ani na vizionárov, ktorí miestu terajšieho Stávku tiež pripisujú veľký význam... Dnes už nevieme ani odhadnúť, dokedy existovala pevnosť na Bielej skale. Treba si uvedomiť, že určite bola vždy postavená z dreva a časté požiare veru trvácnosti pevností nepridali... Pevnosť stála vždy len v dobách, kedy si to situácia vyžadovala. Vtedy bola obnovená, v časoch mieru chátrala, veď na Bielej skale nebol prameň pitnej vody. Podľa povesti poslednú pevnosť u nás obývali vraj červení mnísi, Templári, v 13 storočí.

Títo mnísi u nás zabezpečovali ochranu uhorských hraníc s Poľskom a strážili samozrejme aj obchodníkov, prechádzajúcich údolím Oravy. Ak to bola pravda, významná história kresťanstva, tu u nás, v Podbieli. Prvá písomná zmienka o Podbieli pochádza z Oravského hradu a hovorí o tom, že zemepán Juraj Thurzo zriadil samostatnú osadu Podbiel v rokoch 1550 až 1552 na valašskom práve. Išlo teda o zakladajúcu listinu, kde sa stanovil 12 až 14 rokov čas , kedy obyvatelia- kolonizátori mali odpustené voči hradu dane. Ten čas bol daný preto, aby noví usadlíci mali čas a prostriedky na vybudovanie domov, budov pre zvieratá a hospodárskych budov na uskladnenie úrody a náradia. Tento čas využili aj na vyklčovanie lesa a prípravu poľa na pestovanie plodín, či prípravu lúk na kosenie trávy a výroby sena na zimu. Cirkevne Podbiel v tom čase spadal pod farnosť Tvrdošín. Keď v blízkej Nižnej v roku 1602 vznikla samostatná farnosť, Podbiel podliehal pod túto faru. V roku 1780 až 1781 Podbieľan, Ján Beňušík, nechal na vlastné náklady postaviť už na mieste terajšieho kostola veľkú kaplnku. V roku 1794 zariadenia tvorili kalich, monštrancia a organ na štyri mutácie. V roku 1802 bola kaplnka rozšírená . V roku 1832 dôkladne obnovená. V roku 1911 znova rozšírená, vydláždená, vybavená novým organom, novým oltárom a novými lavicami... Kaplnka už dostávala podobu kostolíka. V deväťdesiatych rokoch 19. storočia biskup dal súhlas, aby kaplán z Nižnej tri krát do týždňa slúžil v Podbieli omše. 10. marca 1929 biskup Ján Vojtašák zriadil samostatnú farnosť Podbiel. Menovitý zoznam kńazov si môžete pozrieť v najnovšej publikácii o Podbieli. Od tejto doby je na farskom úrade Podbiel písaná jednotlivými kňazmi kronika.

Kresťanstvo sa začalo z mesta Jeruzalem šíriť ako lavína po vtedajšej rímskej ríši ale aj mimo nej, čo je popísané cestami apoštolov aj medzi pohanmi v každom zemepisnom smere už v prvom storočí. Vieme, že už v prvom storočí kresťanstvo prišlo dokonca aj na britské ostrovy... Je pochopiteľné, že najrýchlejšie kresťanstvo prenikalo po obchodných cestách v rámci Rímskej ríše, ale aj mimo územia tejto, vtedy dominantnej ríše. A musíme si pripomenúť, že bola to práve Rímska ríša, ktorá kresťanov nemilosrdne, viacej ako tristo rokov nemilosrdne prenasledovala a ničila. Teda šírenie kresťanstva medzi pohanmi mimo ríše bolo jednoduchšie, rýchlejšie, alebo naopak, pomalšie? Vie na to niekto dnes dať jednoznačnú odpoveď? Logicky sa dá predpokladať, že to záviselo na vtedajšom centre moci na konkrétnych územiach, akú hrozbu pre vtedy tam existujúcu moc spriahnutú s ich náboženstvom predstavovalo šírenie kresťanstva. A nemuselo to byť vždy horšie ako vo vtedajšej Rímskej ríši. Musíme pripustiť, že mimo Rímskej ríše sa kresťanstvu mohlo dariť aj viac a prenikalo tam rýchlejšie. tak si teda povedzme, že historici, ak majú odpovedať na otázku, kedy kresťanstvo ovládlo tarajšie slovenské územie, vždy operujú na základe dochovaných zápisov. A tu sme naozaj na tenkom ľade. Veď kresťanstvo na tomto území naozaj reálne môhol preniknúť hoci aj v prvom storočí, no nemuselo získať dominanciu. Kto to dnes už vie, ak vieme, že zápiosy v písme hlaholika boli cielene zničené?