SODB 2021

Každý obyvateľ je dôležitý,
spravme klik pre lepšiu budúcnosť.

Sčítajte sa v roku 2021 elektronicky – rýchlo, jednoducho a bezpečne.

Vyplňte sčítací formulár na www.scitanie.sk alebo cez mobilnú aplikáciu.

Povinnosť sčítať sa vyplnením sčítacieho formulára majú všetci obyvatelia Slovenskej republiky. Pre účely sčítania sa obyvateľom rozumie každý, kto má v Slovenskej republike trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt. Obyvateľom sa zároveň rozumie aj občan Európskej únie,  ktorý má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. 

Za neplnoletého obyvateľa a za obyvateľa, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony má povinnosť vyplniť sčítací formulár jeho zákonný zástupca.  

Všetky údaje, ktoré obyvateľ uvedie v sčítacom formulári sa musia vzťahovať k rozhodujúcemu okamihu sčítania, ktorým je polnoc zo štvrtka 31. decembra 2020 na piatok 1. januára 2021.

Sčítanie obyvateľov prebehne v dobe od 15. februára 2021 do 31. marca 2021. Obyvateľ bude mať na sčítanie sa šesť kalendárnych týždňov.

Informačný leták

Informačné letáky v slovenskom jazyku a v 11 jazykoch národnostných menšín, ktoré sa venujú rozdielnosti medzi občianstvom a národnosťou, materinskému jazyku a upozorňujú na hoaxy.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov

Doteraz sa na Slovensku uskutočňovalo tradičné sčítanie. Štatistický úrad SR zisťoval údaje priamo od obyvateľov, ktorí mali povinnosť spolu s cudzincami zdržiavajúcimi sa na území nášho štátu v rozhodujúcom okamihu sčítania vyplniť buď sami (metóda samosčítania), alebo s pomocou komisárov sčítacie formuláre.

Štatistický úrad SR pripravuje sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 ako integrované sčítanie, v ktorom sa okrem terénneho zisťovania využijú aj údaje z vybraných registrov a administratívnych zdrojov. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021 bude elektronickým sčítaním.

Cieľ sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021

Cieľom sčítania v roku 2021 je získať vzájomne prepojené, spoľahlivé, porovnateľné unikátne údaje a informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a ich bývaní. Dosiahnuť tento cieľ predpokladá pristupovať k sčítaniu ako:

• k požiadavke na rešpektovanie medzinárodných a národných záväzkov,
• k požiadavke na akceptovanie relevantných potrieb používateľov údajov pri zvážení administratívnej záťaže obyvateľov Slovenskej republiky,
• k rozhodnutiu zachovať čo najväčšiu porovnateľnosť údajov s údajmi získanými z predchádzajúcich sčítaní pričom úroveň územného a klasifikačného detailu jednotlivých ukazovateľov bude výsledkom použitej metódy zberu údajov,
• k výzve na vzájomnú harmonizáciu údajov demografickej štatistiky, registrov, prípadne evidencie obcí zameranej na zvyšovanie kvality výstupov.

História sčítania na našom území

Sčítanie ľudu sa pravdepodobne vykonávalo na našom území už v stredoveku a možno ho teda oprávnene považovať za najstarší druh štatistiky. S rozvojom spoločnosti sa síce menil cieľ, účel, rozsah a metódy zisťovania a spracovania výsledkov, ale cenzy stále zostávali nenahraditeľným prameňom údajov o obyvateľstve na danom území a o jeho vývoji v danom období.

Súpisy v Uhorsku sa začali v roku 1784 a opakovali sa v dvojročných obdobiach.

Sčítaním ľudu v roku 1857 sa začal prechod od feudálnych súpisov k moderným sčítaniam ľudu. Vykonaním sčítania boli poverené už iba politické úrady a sčítanie sa uskutočnilo prvýkrát k jednému termínu - k 31. októbru 1857.

Prvé moderné sčítanie ľudu bolo v roku 1869 a začalo sa ním nové obdobie populačných cenzov na našom území. Zákon o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 určil, že sčítanie sa bude vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou, a to (s výnimkou roku 1869) v roku 1880, 1890, 1900 a 1910. Od roku 1869 sa sčítanie ľudu uskutočňovalo podľa zásad, ktoré boli stanovené medzinárodnými štatistickými kongresmi - prvý bol bruselský kongres v roku 1853.

Prvé československé sčítanie ľudu a bytov sa uskutočnilo k 15. februáru 1921 na základe prvého československého zákona o sčítaní ľudu číslo 256/222 Zb. z 8. apríla 1820. So sčítaním ľudu sa uskutočnilo aj sčítanie bytov.

Sčítanie ľudu v roku 1921 a aj nasledujúce v roku 1930 boli v podstate pokračovaním rakúskych sčítaní, napriek tomu, že prinášali nové poznatky i niektoré nové metódy. Potreba štatistických údajov vyvolaná veľkými povojnovými zmenami v počte a v štruktúre obyvateľstva bola dôvodom na vykonanie stručných súpisov obyvateľstva ešte pred všeobecným sčítaním ľudu plánovaným na rok 1950. Tieto súpisy sa uskutočnili k 4. októbru 1946 na Slovensku a k 22. máju 1947 v českých krajinách. Okrem toho sa v Čechách vykonal k 31. januáru 1946 súpis domov a bytov. V tomto prípade však nešlo o sčítanie v chápaní všeobecného cenzu. Cieľom týchto súpisov bolo, okrem zistenia celkového počtu obyvateľov, na Slovensku získať predovšetkým podklady o pracovných silách a spresniť informácie pre zásobovanie obyvateľstva, v Čechách predovšetkým podklady pre potreby národného poistenia.

Sčítanie ľudu, ktoré sa uskutočnilo k 1. marcu 1950, úzko nadväzovalo na sčítanie v roku 1930. Toto sčítanie ľudu bolo na celom území štátu spojené so sčítaním domov a bytov a súčasne sa uskutočnil aj súpis priemyselných a živnostenských podnikov a súpis poľnohospodárskych podnikov.

Sčítaním ľudu v roku 1961 sa začína nová etapa československých populačných cenzov. Toto sčítanie sa uskutočnilo k 1. marcu 1961 a jeho výsledky sú po prvý raz v histórii sčítaní výsledkami integrovaného cenzu so vzájomným prepojením údajov o obyvateľstve, domácnostiach, bytoch a domoch. Toto spojenie prinieslo celkom novú kvalitu údajov a výrazne rozšírilo možnosti ich využitia.

Aj keď ďalšie sčítania ľudu, ktoré boli k 1. decembru 1970 a k 1. novembru 1980, priniesli niektoré iné aspekty a prístupy (najmä v oblasti spracovania údajov), základom a východiskom dodnes zostáva kvalitatívne nové chápanie sčítania v roku 1961.

So sčítaním sa od roku 1970 spájajú aj 2-percentné výberové zisťovania v domácnostiach (mikrocenzy) zamerané na diferencie v príjmovej úrovni rôznych skupín obyvateľstva a na niektoré ďalšie stránky rozvoja životnej úrovne domácností. Údaje z oboch sčítaní (v roku 1970 i v roku 1980) boli široko publikované. Časť z nich sa využila aj pri zostavení publikácie s mimoriadnym významom - Retrospektívneho lexikónu obcí Československej socialistickej republiky 1950 - 1970 (Federálny štatistický úrad, 1978). Obsahom publikácie sú údaje o vývoji a rozmiestnení obyvateľstva, o počte domov podľa obcí a ich častí, o vývoji názvov obcí a iné údaje.

Sčítanie ľudu, domov a bytov v roku 1991 bolo posledné z československých sčítaní. Pri organizovaní cenzu v roku 1991 a pri spracovaní a publikovaní jeho výsledkov bola použitá moderná výpočtová technika. V porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami sa rozšíril obsah sčítania o náboženské vyznanie a širšia bola tiež škála zisťovaných národností (po prvý raz sa osobitne zisťovala rómska národnosť). Pripravovaný široký rozsah publikovaných výsledkov bol v dôsledku politických zmien značne zúžený, mnohé pripravované štatistické prehľady neboli spracované. Uložené primárne údaje na pamäťových médiách umožnili realizovať prepočet výsledkov z tohto sčítania na zmenenú územnú organizáciu SR.

Sčítania, ktoré sa vo svete uskutočnili okolo roku 2000, vychádzali z metodických odporúčaní OSN a Európskej únie, konkrétne z rezolúcie Ekonomickej a sociálnej rady OSN č. 1995/7 zo dňa 19. júla 1995. Nadväzujúcim dokumentom boli Odporúčania pre sčítanie obyvateľov a domov okolo roku 2000 v regióne EHK. V súlade s uvedenými dokumentmi bolo pripravené aj Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001 v Slovenskej republike. Upravoval ho zákon č. 165/1998 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 z 12. mája 1998.

Rozhodujúcim okamihom sčítania bol 26. máj 2001. Údaje aktuálne k tomuto dátumu sa zisťovali metódou samosčítania, to znamená, že do sčítacích formulárov ich zapisovali sami obyvatelia. V roku 2001 celé sčítanie, t. j. jeho legislatívnu, organizačnú a metodickú prípravu, ako aj spôsob zberu, spracovania, publikovania a prezentácie získaných údajov zabezpečoval po prvý raz v histórii v celom rozsahu Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Právnym rámcom pre sčítanie 2011 sa v Slovenskej republike stal zákon č. 263/2008 Z. z. (pdf - 71 kB) o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 z 18. júna 2008. Sčítanie 2011 sa vykonalo na celom území Slovenskej republiky k 21. máju 2011.

Do histórie sa zapísalo najmä z dvoch dôvodov. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 (pdf - 99 kB) boli všetky členské štáty Európskej únie po prvý raz povinné usporiadať sčítanie v tom istom roku. Obyvatelia Slovenskej republiky si pri májovom Sčítaní obyvateľov, domov a bytov 2011 po prvý raz v histórii vyberali, či vyplnia sčítacie formuláre v listinnej podobe alebo v elektronickej forme.

Zdroj: internet slovak.statistics.sk

Sčítanie domov a bytov

Po prvýkrát v histórii bez účasti obyvateľov a s využitím existujúcich registrov

Sčítanie domov a bytov v roku 2021 v Slovenskej republike sa realizuje podľa nového konceptu založeného na využití existujúcich  dátových zdrojov a znížení administratívnej záťaže obyvateľov.

Sčítanie domov a bytov vykoná obec alebo, v prípade hl. mesta Bratislavy a mesta Košíc, mestská časť (ďalej len „obec“), tzn. prebehne  bez účasti obyvateľov, čím sa  práve u nich významne zníži  administratívna záťaž.  

Rozhodujúci okamih sčítania, na ktorý sa vzťahujú zisťované údaje, je polnoc zo štvrtka 31.decembra 2020 na piatok 1. januára 2021. Rozhodujúci okamih sčítania je časový bod, ku ktorému je potrebné vypĺňať všetky požadované údaje o domoch a bytoch.

Predmetom sčítania sú všetky byty v domoch bez ohľadu na to, či sú obývané alebo neobývané a iné obývané obydlia, ktoré sú obývané k rozhodujúcemu okamihu sčítania. Medzi iné obydlia, ktoré sú predmetom sčítania patria napríklad obývané chatrče rómskych komunít, ktorým nemôže by pridelené súpisné číslo a teda ani adresný bod v Registri adries, obývané garáže, obývané houseboaty, obývané neskolaudované rodinné domy a iné obývané objekty primárne neurčené na bývanie.

Sčítanie domov a bytov sa uskutoční výlučne elektronickou formou, pomocou Elektronického systému pre sčítanie domov a bytov. Elektronický systém pre sčítanie domov a bytov bude mať obec k dispozícii počas celej doby sčítania.

Doba sčítania domov a bytov trvá od 1. júna 2020 do 12. februára 2021, čo predstavuje 255 dní.

Elektronický systém pre sčítanie domov a bytov poskytne jeden formulár pre každý „byt v dome“, o ktorom sa zbierajú požadované údaje a údaje o domoch budú odvodené z údajov o „bytoch v dome“ pri spracovaní Štatistickým úradom SR. V predchádzajúcich sčítaniach bolo potrebné vypĺňať osobitné formuláre za byty a osobitné formuláre za domy. Zisťujú sa údaje ako napr.: forma vlastníctva bytu, poloha bytu v dome, podlahová plocha bytu, počet obytných miestností v byte, typ kúrenia, zdroj energie používaný na vykurovanie. 

Elektronický systém pre sčítanie domov a bytov bude obsahovať predvyplnenú databázu. Predvyplnená databáza vznikla integráciou dostupných údajov najmä z Registra adries, Katastra nehnuteľností, Základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, Registra organizácií, „Zoznamu stavieb“.

Obec využije pre vyplnenie požadovaných údajov pre účely sčítania domov a bytov rôzne údajové zdroje. Odporúčané sú najmä daňová evidencia, technická správa o urbanistickom, architektonickom a stavebnom riešení stavby, výkresy k projektovej dokumentácii, technická správa o zdravotechnike, plán inžinierskych sietí, technická správa k vykurovaniu, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, stavebné povolenie na čističku odpadových vôd, doklad o vývoze septiku a i. 

Obec môže osloviť a vyžiadať si údaje o bytoch v bytových domoch od osôb vykonávajúcich správu bytových domov, ktoré vykonávajú správu na území obce. 

Sčítanie domov a bytov vykonávajú v obci poverené osoby. Úlohou poverenej osoby je úplne, správne a pravdivo vypĺňať údaje o bytoch v domoch v Elektronickom systéme pre sčítanie domov a bytov. 

Elektronický systém pre sčítanie domov a bytov umožní sledovať priebeh sčítania domov a bytov pomocou funkcionality „Monitoring“.

Výsledkom bude databáza sčítaných domov a bytov s aktuálnymi údajmi o bytoch a domoch, ktoré po ďalšom spracovaní vytvoria základnú bázu údajov o domoch a základnú bázu údajov o bytoch, priamo integrované na údaje o obyvateľoch a domácnostiach.

Sčítanie obyvateľov

Po prvýkrát výlučne elektronicky – sám, na kontaktnom mieste alebo s asistovanou službo

Povinnosť sčítať sa vyplnením sčítacieho formulára majú všetci obyvatelia Slovenskej republiky. Pre účely sčítania sa obyvateľom rozumie každý, kto má v Slovenskej republike trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt. Obyvateľom sa zároveň rozumie aj občan Európskej únie,  ktorý má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. 

Za neplnoletého obyvateľa a za obyvateľa, ktorý nie je spôsobilý na právne úkony má povinnosť vyplniť sčítací formulár jeho zákonný zástupca.  

Všetky údaje, ktoré obyvateľ uvedie v sčítacom formulári, sa musia vzťahovať k rozhodujúcemu okamihu sčítania, ktorým je polnoc zo štvrtka 31. decembra 2020 na piatok 1. januára 2021.

Sčítanie obyvateľov prebehne v dobe od 15. februára 2021 do 31. marca 2021. Obyvateľ bude mať na sčítanie sa šesť kalendárnych týždňov.

Zdroj: internet www.scitanie.sk