Fauna a flóra

Príroda

Okolie Podbiela charakterizujú vysoko položené terény a mnohotvárny reliéf územia. Orava i Podbiel sú situované v horskom systéme západných Karpát. Podobne ako väčšina oravských osád aj Podbiel je obklopený mierne vysokými vrchmi - Lučivný, Červená skala, ktorú z dediny vidno ako strmú skalu červenkastých vápencov. Neveľkú rovinku, na ktorej sa rozprestiera Podbiel, tvoria prevažne nánosy Studenej. Dedina je z dvoch strán obklopená riečnymi tokmi.

Rieka Studená pramení v Roháčoch. Má dlhý tok a pomerne veľa vody. V minulosti časté rozvodnenia spôsobovali veľké škody na cestách a poliach. Roku 1885 pri veľkej povodni zmenila dokonca aj svoje koryto. Podbiel má pomerne chladné podnebie. Orava je vôbec najstudenšou oblasťou celého Slovenska. Na jar sú časté neskoré mrazy , ktoré škodia ovocným stromom a zničia niekedy i lesné sadenice.

Rastlinstvo

Stromové porasty sú v chotári Podbiela jednoznačne ihličnaté, listnáčov temer niet. Aj medzi ihličnatými prevláda skoro výlučne smrek, len kde tu jedľa. Miestami sú aj sosny a červený smrek. Na skalách je vysadené menšie množstvo jaseňa. Taktiež sa tu nachádza aj jaseň, buk, popri potokoch rastie jelša lepkavá. V podbielskom chotári sa nachádza javor, klen, brest, lipa, osika, jarabina, skorušina, lieska a mnohé iné listnaté stromy.

V chotári rastie množstvo húb, jedlých i jedovatých, najmä hríby, kuriatka alebo tanečnice.

Živočíšstvo

V chotári obce Podbiel sa zachovala voľne v prírode žijúca pôvodná fauna. V riekach a potokoch žije viac druhov rýb dokonca aj raky. V Studenej žijú lipne, pstruhy, klene, podustvy, mreny, plotice a veľa iných druhov rýb. Zo suchozemských voľne žijúcich zvierat si zaslúži zmienku zajac poľný. Vo vzdialenejšom chotári sa ukáže hnedý medveď, jeleň, srna, divá sviňa. Z vtáctva hodno spomenúť zriedkavého skalného výra, ktorý žije na Bielej a Červenej skale. V hámri hniezdi veľké množstvo kaviek a strák. V lete vidíme pri Orave volavky, čajky aj zelenomodrého rybárika. Z plazov tu žije zmija rozlične sfarbená podľa pohlavia. Čierne zmije melanistické žijú zriedkavo smerom k Roháčom a dorastajú pomerne malej dĺžky i hrúbky. Žije tu aj neškodný slepúch miestny názov vretenica.