Upálili ma, ako že. Vraj nepoznám VYHLÁŠKU

Tak som sa naivne ako dôchodca veru potešil túto zimu. Snehu málo, žiadna práca s odpratávaním, či čistením chodníkov, cesty. Netreba sneh odhŕňať, ani sa nikomu prosiť! Po pravde povediac, naopak, deti to netešilo, že sa normálne pri malom snehu nevyšantia. No ale, povedzme si. Záleží na názore nejakých detí?

Bol som ako vždy unavený z celodenného zhonu. Tvrdo som teda zaspal. Urobil som ale chybu, bo som večer neodolal a pojedol som čo bolo po ruke. Dokonca som si dal zakázanú slaninu s domácim chlebom a zapil to všetko pivom. Pivo bolo z konzervy, aby neuškodilo... A to bolo asi dôvodom, že sa mi prisnil ten sen. Vyrozprávam Vám ho, určite mi nebudete veriť, tak to bude znieť nereálne! Ráno, bolo tak okolo pol piatej, teda správny čas na to, aby cesty v dedine boli včas od snehu očistené, som počul vrčať dedinský traktor s pluhom. Jeho zvuk už poznám, nepomýlim sa veru! Potešilo ma to, veď aj ja musím ráno zaviesť starkú na pravidelnú kontrolu k lekárovi. A, pomyslel som si, keby naša obec nebola taká starostlivá, musel by som si veru privstať a sneh od domu až po cestu odhádzať lopatou. No, poviete si, čože to znamená? Nuž, skoro hodinku tvrdej práce. Spomenul som si na citát jedného starostu / nie toho nášho/, ktorý rád hovorieval:

,, Práca šľachtí človeka, no kriví chrbát! ,,

Veru, ani on nevedel pochopiť, že síce zákon je na to, aby sa dodržiaval, ale aj na to, aby sme ho niekedy vzhľadom na reálny život nie neplnili, ale tak, len tak, trochu ľudsky, obišli. Nakoniec, ak ho obídeme, tak to neznamená, že ho nerešpektujeme! Poviete si, o čom to zasa točím? Teda, odpoviem. Snívalo sa mi, že traktor cúvol až ku nášmu domu, ktorý je veru ďaleko od miestnej cesty. Síce rád hovorievam, že okrem troch metrov pred mojim domom už priestor nie je môj, no ani obec sa pri čistení k tej 50 metrovej dĺžke nehlási!

Vraj VYHLAŠKA!

Tak, to Vám poviem, v tom sne, ako by to bolo naozaj, som zostal prekvapený. Čo prekvapený! Ja som bol priam šokovaný, a nevedel som, či sa mi to naozaj sníva! Navyše, traktor aj s radlicou nielen že zacúval až na hranicu môjho pozemku. Traktorista, keď ma zbadal, ako s otvorenými ústami na neho neveriacky pozerám, sa na mňa usmial, oslovil ma dokonca krstným menom a povedal:

,, Vilo, netreba cúvnuť až pred garáž? ,,

Veď vieš, vyhláška síce hovorí... Ale, prečo by som nepomohol starému a chorému človeku? Veď na tej nafte to nikto nezbadá a obec Ti pomôže! Nato traktorista vyhrnul sneh až za zatáčku cesty pred našim domom. Vždy mu na tej zákrute odhodilo traktorom a zostávala tam celá kopa snehu v úzkom pruhu. Tú som potom prácne lopatou aj pol hodiny čistil. Veď som už starý a chorý, už mi ťažká práca neubúda tak, ako voľakedy! A neuveríte! Ten obecný traktor zacúval znova pred moju garáž a prebehol cestu znova. Aj tá nešťastná zákruta po jeho odchode zostala čistá!!!

Ako si to len vysvetliť, hútal som, nenachádzajúc odpoveď. Aha! Idú voľby! Teda nie ako som si myslel v tom naivnom sne, že ľudia u nás v dedine sa konečne začali k sebe správať ľudsky. Taká obyčajná človečina!!! Pomáhať starým a chorým. Nevládnym. To dokáže len poriadny hlupák! Tým starkým pritom raz ročne pri stretnutí s nimi vždy povieme pekné slová...

Veď my predsa nikdy nebudeme chorí!
Ani starí a nevládni nikdy nebudeme!
Veď my sme úspešní!
Veď my sme bohatí!
Veď my sme zdraví!

Zobudil som sa. Naozaj, rozprávka, nič spoločné s realitou. Starý dôchodca znova zoberie lopatu a bude odhadzovať sneh, aby sa dostal až tam, k tej ceste, ktorú obec povinne odhrnie od snehu. Presne podľa vyhlášky! Aj dane platíme. Aj za tú vyhlášku. A aká je to vlastne tá vyhláška? Čo neberie na nás ohľad? Veď by môhla...

Ing. Viliam Karisný-Štefanek

Podbiel, 4.2.2010