#
#

Navigácia

Výber jazyka

Vyhľadávanie

rozšírené vyhľadávanie ...

Kontakt

Obecný úrad
Podbiel 210, 027 42

Telefón: 043/538 10 31
Fax: 043/538 11 65
e-mail: podbiel@podbiel.sk
web: www.podbiel.sk

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 4
DNES: 338
TÝŽDEŇ: 2128
CELKOM: 13054

Aktuálne počasie

Počasie dnes:

22. 11. 2018

zata

Denné teploty 1/5°C, v 1000m okolo -2°C.
Nočné teploty /°C.

Dátum a čas

Dnes je štvrtok, 22.11.2018, 12:25:36

Partneri

www.cokdeje.skwww.babyburza.skwww.nasaorava.sk

Obsah

O obci Podbiel

Výnimočnosť malebnej dedinky, obce Podbiel s cca 1300 obyvateľmi spočíva v jej bohatej histórii. Jej význam podčiarkuje aj miesto jej polohy. Obec Podbiel je oravská obec severného Slovenska, ležiaca na starej kupeckej ceste, známej aj ako jantárová cesta, či stará soľná cesta, ktorá od nepamäti, už pred keltským osídlením Oravy sa vinula popri rieke Orava dolu, smerom cez terajšiu obec Malatiná a cez malatinský priesmyk na Liptov.

Cesta zabezpečovala prevoz tovaru až od terajšieho pobrežia v Poľsku na Balte, smerom dole na juh až na Balkán, či do vtedajšej západnej časti Európy. Pochopiteľne kupecké karavány museli mať ochranu, čo zaisťovali v každej dobe strážne, kontrolné body. Málokto už dnes vie, že za Uhorska práve v Podbieli bola druhá colná kontrola po colnici v Tvrdošíne, bo niektorí kupci colnicu v Tvrdošíne kvôli poplatkom obišli, no v Podbieli už platili , bo sa nedal obísť. Jedným z ochranných miest už za Keltov bola Biela skala v Podbieli so svojou pevnosťou.

12345

Geografický význam Podbiela je aj v tom, že Podbiel leží na sútoku dvoch riek a to vačšej rieky Orava a menšej rieky Studená, ktorá vyviera v západných Tatrách- Roháčoch. Dá sa predpokladať, že už v tom čase Kelti, ktorých časť, obývajúca naše kraje, sa menovala Kotíni, ťažili železnú rudu práve pod Roháčami, v Blatnej doline, či na iných miestach blízko Podbiela . Kotíni boli známi majstri vo výrobe železa a preslávení kováči... V Podbieli využívali aj miestne ložisko rašeliny, ktoré ale zástavbou obce v minulosti nerozumne bolo zničené. Rieka Studená, s jej pôvodným názvom Biely Potok mala prastarý názov odvodený od jedného z dvoch skalných brál, ktoré sa veky vypínajú nad Podbielom. Prvé z brál, s názvom Biela skala je starobylé hradisko, kde zatiaľ bola zdokumentovaná keltská opevnená osada a pohrebisko. To bolo objavené pri archeologickom výskume pána Čaploviča, vtedajšieho kastelána Oravského hradu z rokov okolo 1962 .Nálezy sú zachované v múzeu na Oravskom hrade.

Na Bielej skale sa podľa povestí nachádzalo aj hradisko Templárov. Dodnes možno pozorovať obrysy opevnených valov, ktoré chránili obyvateľov pred nájazdmi nepriateľa. Severnejším smerom, sa nad Podbielom týči druhé bralo, s názvom Červená skala. Aj tu počas náhodných hľadaní sa našlo spustu hlinených črepín, ktoré svedčia o starobylom osídlení. Našiel sa tam aj kamenný nožík, ktorý by dosvedčoval osídlenie už v dobe kamennej. Význam tejto lokality podtrhuje aj vodný prameň hore na brale, čo je veľká zvláštnosť a výhoda pre obyvateľov tej doby.

Na Červenej skale sa nachádza miesto, kde aj dnes je možné nájsť skameneliny- fosílie rôznych živočíchov. Podľa povesti tam vraj kedysi dávno pastieri našli aj skamenelinu ľudského tela. Pastieri ju údajne rozbili, pretože boli zvedaví, čo nájdu vo vnútri... Vraj sa podarilo miestnemu učiteľovi zachrániť časť hlavy, ktorá sa mala dostať do nemenovaného múzea v Budapešti...Červená skala sa v povestiach spája aj s červenými mníchmi. Nuž povesť.

Obyvatelia Podbiela si až pri výstupe na bralo Červená skala uvedomia, vidiac na vlastné oči, že dedina leží akoby na polostrove, ktorý vytvorili rieka Studená a Orava.

Dedina Podbiel aj v súčasnosti patrí medzi architektonické skvosty ľudovej architektúry zachovalých drevených stavieb, údajne najzachovalejší pôvodný celok v strednej Európe. Ide o celkom 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Zaujímavosťou je, že na každej drevenici je pri mene jej staviteľa vyrezaný znak akoby ružice. Tento znak u Keltov predstavoval znak ich najvýznamnejšieho božstva a tým bolo slnko. Znak sa zachoval do dnešných čias, hoci ide o znak pohanský....

Za dedinou, smerom na Roháče sa dodnes zachoval ďalší skvost a tým je zbytok železiarne, tzv. Františkova huta, po podbieľansky Hámor, v ktorom sa dokonca zachovala pôvodná vysoká pec. Hámor bol postavený začiatkom 19 storočia v roku 1836, v ktorom sa spracovávala železná ruda z okolia Roháčov / Zuberec a Habovka, predovšetkým Blatná dolina / , Oravíc / Juráňova dolina / , dokonca až od Malatinej a z terajšieho Poľska, ktorého časti patrili pod Uhorsko. Miestni železiareň volali po nemeckom názve kladiva – hammer. Toto vodné obrovské kladivo používali na drvenie dovezenej železnej rudy pred vsádzkou do vysokej pece. Energiu vodného kolesa využívali aj pri skujňovaní vyrobeného surového železa v tvare bochníkov, dá sa predpokladať, že získaná energia ,, ťahala ,, aj obrovské dúchadlo na vháňanie vzduchu doteraz zachovalými kanálikmi do vysokej pece, aby sa zvýšila dosahovaná teplota potrebná pre tavbu... Zbytky vodného náhonu si pozorný návštevník tejto pamiatky všimne v areáli železiarne aj dnes. Pôvodná trasa tohto náhonu, žiaľ dnes už nefunkčného, donedávna poháňala aj doteraz zachovaný vodný mlyn na mletie múky nad Podbielom, smerom na Oravský Biely Potok, známy ako Brunčákov mlyn. Dokonca nad vysokou pecou dodnes je zbytok zásob železnej rudy.

V tejto lokalite bola za Uhorska aj papiereň, z ktorej sa ale už nič nezachovalo. Podľa pamätníkov vraj šlo o výrobu pergamenového papiera, ktorý sa používal aj na dôležité kráľovské listiny... Na konci obce Podbiel bol v 19 storočí vybudovaný aj liehovar s pivovarom, ktorý zanikol odkúpením českými pivovarmi za 1. československej republiky zrejme ako neželaný konkurent pri výrobe kvalitného čierneho piva, ktoré bolo dodávané aj do svetoznámeho pražského pivovaru ,, U Flekú ,, . Za zmienku stojí, že v Podbieli už za Uhorska bola postavená na tie pomery obrovská parná píla na spracovanie dreva. Práve píla podporila výstavbu úzkokoľajnej parnej železničky z Podbiela až na terajší skanzen Oravskej dediny na Brestovej, kde železnička mala konečné depo. Tak sa začalo vo veľkom ťaženie dreva v Roháčoch. Zvyšky železničného zvršku sú viditeľné aj dnes. Tragédiou pre majiteľov bolo, že železnička zanikla v roku uvedenia do prevádzky, v tridsiatych rokoch minulého storočia pri obrovskej povodni, ktorá zničila mosty aj s kusmi trasy, včítane parnej lokomotívy...

Dnes, ak sa ubytujete priamo v obci, nájdete tu veľa námetov na oddych potulkami v okolitých lesoch, kde možno nazbierať liečivé rastliny, množstvo húb, tiež čučoriedky, maliny aj černice, na jeseň aj lieskovce, ktoré rastú všade okolo Podbiela... Atrakciou je aj splavovanie na pltiach a miestni drevorezbári, ktorí pre Vás vyrobia originálne spomienkové predmety. Budete nadšení aj návštevou miestneho múzea, ktoré je v centre obce v bývalej cirkevnej škole. Miestne múzeum založil, zariadil cennými zbierkami miestny katolícky kňaz Donát Čarnogurský. Za povšimnutie stojí okrem iných výstavka o vysťahovalectve Podbieľanov do Ameriky v dobách Uhorska.V tunajších penziónoch sa o Vás postarajú prípravou jedál podľa starých, miestnych receptov. Za poznámku stojí spomenúť, že z Podbiela sa ľahko dostanete na Oravskú priehradu, termálne kúpaliská v Oraviciach, na Oravský hrad, na jazdu koňmi do blízkej Dlhej, či do blízkych Roháčov, Západných Tatier. V lete prevažne miestna turistika, kde modrou trasou vystúpite na podbieľanskú Oravskú Maguru, či opačnou trasou smerom na Huty, Malatinú až Choč, prípadne vysokohorská turistika v Západných Tatrách – Roháčoch, cykloturistika, jazda na motocykloch, splavovanie rieky Orava na lodiach / kanoe /. V zime výborná lyžovačka, beh na lyžiarskych bežkách, či chôdza na bežkách, lyžiarske vleky všade v okolí, stačí si vybrať podľa náročnosti. Zimná scenéria okolia Podbiela zanechá vo Vás nezabudnuteľné zážitky, dokonca sa máte možnosť stretnúť aj divou zverou ako je jeleň, diviak, vlk, líška, rys, ba aj predčasne zobudený medveď.